Daňové priznanie – typ A

Kto používa typ A?

Najčastejšie zamestnanec alebo osoba s odmenami z dohôd, ktorá mala výlučne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Môže ísť aj o človeka, ktorý počas roka pracoval pre viac zamestnávateľov. Povinnosť podať priznanie sa určuje podľa celkových okolností vrátane zákonnej hranice príjmov a toho, či za daňovníka bolo vykonané ročné zúčtovanie.

Ročné zúčtovanie alebo priznanie?

Ak zamestnanec spĺňa zákonné podmienky a včas požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, vlastné daňové priznanie spravidla nepodáva. Ak zúčtovanie nebolo vykonané alebo je potrebné vysporiadať daň samostatne, môže vzniknúť povinnosť podať priznanie typu A. Zrazené preddavky na daň sa pri výpočte zohľadnia.

Kedy typ A nestačí?

Ak osoba dosiahla aj zdaniteľné príjmy z podnikania, prenájmu, kapitálového majetku alebo iné príjmy, ktoré má uviesť v priznaní, posudzuje sa spravidla typ B. Nie každý prijatý príjem však patrí do priznania: niektoré príjmy sú oslobodené, nepodliehajú dani alebo sú daňovo vysporiadané zrážkou.

Aké doklady sú potrebné?

• potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od každého relevantného zamestnávateľa,
• údaje o preddavkoch na daň a prípadne o daňovom bonuse,
• doklady na uplatňované nezdaniteľné časti či daňové zvýhodnenia, ak sú prípustné,
• informácie o zahraničnom zamestnaní a zaplatenej zahraničnej dani, ak vznikli.

Zahraničné príjmy a daňová rezidencia

Pri práci v zahraničí nestačí rozhodovať podľa miesta sídla zamestnávateľa. Najprv treba určiť daňovú rezidenciu, zdroj príjmu a použiteľnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Podľa okolností môže zostať vhodný typ A, ale samotný výpočet je náročnejší.

Častá otázka: oplatí sa dobrovoľné priznanie?

Niekedy áno, napríklad ak počas časti roka boli zrážané preddavky a vzniká nárok na preplatok. Treba však posúdiť konkrétny rok, príjmy a zákonné odpočty. Daňové zvýhodnenie nemožno uplatniť bez splnenia jeho podmienok.